V poslednom obdobý sa veľa hovorí o balistických raketách tak niečo o nich napíšem
Prvá balistická raketa bola nemecká V 2. Vyletela kolmo, pomocou klapiek na krídlach a nasmerovaním ťahu nastavila sa na balistickú dráhu. Azimut sa nastavoval podľa rádiového lúča a sklon dráhy bol nastavený podľa gyroskopu. Tieto údaje spracoval analógový počítač a dával povely pre elektrický pohon krídelok. Za 64 s dosiahla raketa rýchlosť 5040 km/h, motor sa vypol a raketu dole ťahala gravitácia. Rýchlosť pri dopade bola 2880 km/h. Pri dopade sa aktivovala elektrická rozbuška a odpálila nálož. Aby pri klesaní sa zohrieva hlavica rakety na vysokú teplotu. Aby nálož nevybuchla musela sa obaliť do hustej sklenenej vaty.
Termojadrová hlavica je veľmi komplikovaná a drahá. Zhruba každých 12 rokov sa musí vymieňať jadrová rozbuška, pretože trícium, ktoré obsahuje sa rozpadá za 12,5 roka.
Nové balistické rakety vyletujú do výšky 200 až 400 km. Riadenie je oveľa vymakanejšie, môžu niesť aj viacero hlavíc. Dopadajú rýchlosťou 4 km/s. Pri dopade ruskej balistickej rakety na ukrajinské mesto bolo vidieť ako padali žeravé hlavice. Balistické rakety môžu mať aj jadrové hlavice resp. každá balistická raketa je nosičom jadrových náloží. Používajú sa v podstate iba termojadrové nálože, pretože majú lepší pomer hmotnosti TNT k hmotnosti hlavice.
Opíšem termojadrovú hlavicu dole podľa obrázku
Skladá sa z primárnej, sekundárnej častí a zdroju neutrónov. Obidva časti sú obložené v polystyrénovej pene a vložené do materiálu, ktorý odráža neutróny napr. U238. Primárna časť je v podstate jadrová nálož. Jadrová nálož sa odpáli tak, že výbuchom klasickej výbušniny sa plutónium ktoré je v beríliovom obale stlačí do nadkritického stavu. V momente keď nastane výbuch ožiari sa nadkritické množstvo plutónia neutrónmi. Ožiarenie neutrónmi sa realizuje vstreknutím ľahkého plynu pred výbuchom klasickej výbušniny do kanálikov v beríliovom obale. Pri výbuchu klasickej nálože sa zionizuje ľahký plyn. Vzniknú kladné jadrá hélia alebo trícia, tie pritiahne záporný beríliový obal a elektróny pritiahne kladný náboj obalu výbušniny. Pri náraze jadier do berília vystrelia z neho neutróny. Vstreknuté neutróny vnútri beríliovej gule začnú rezonovať. Keď sa čo len jeden atóm Pu239 rozpadne nastane lavínová reťazová reakcia, tá stlačí plyn deutéria a trícia tak, že sa niekoľko jadier deutéria a trícia spoja na jadrá hélia a vystrelia neutróny o veľkej energii. Pri tom vzniká žiarenie, ktorého vlnová dĺžka zodpovedá 50 až 100 miliónom stupňov Kelvina a neutróny s veľkou energiou. Hustota žiarenia je taká vysoká, že stlačí sekundárnu časť tak, že štiepny materiál v strede U235 sa stlačí do kritického množstva. Sekundárna časť je v podstate tiež jadrová nálož. Štiepny materiál je obklopený lítiodeutéridom, ktorý keď je odstreľovaný neutrónmi sa štiepy na jadrá hélia, trícia a deutéria. Celé je vložená do dutej gule z U238. Keby neutróny ktoré ožaruju sekundárnu časť boli moc rýchle tak preletia cez štiepny materiál a nezachytia sa v jadre a ani jedno jadro sa nerozpadne. U238 je materiál ktorí odráža a spomaľuje rýchle neutróny, ktoré ožarujú sekundárnu časť. Keď sa zachytí čo len jeden neutrón v jadre U235 tak sa jadro rozpadne a nastane lavinová reťazová reakcia. Neutróny ktoré sa uvoľnia pri jadrovej reakcii rozbijú molekuly fúznej zmesi na jadrá hélia, trícia a deutéria. Fúzna zmes sa z vonku stláča žiarením ktoré vniklo pri odpálení primárnej časti a z vnútra jadrovým výbuchom. Pri tom vzniká asi 300 miliónov stupňov Kelvína. Pri tom sa už začne veľká časť jadier trícia a deutétria vo fúznej zmesy na jadrá hélia a pri tom vystreľuje neutrón o vysokej energii.
Z toho je vidno, že celá funkcia termojadrovej nálože je závisí od toho aký je silný výbuch primárnej časti resp. aký tlak vytvorí žiarenie primárnej časti. Pri výbuchu klasickej nálože vzniká pri tak vysokej rýchlosti obrovská sila na celý systém, pretože zmena rýchlosti bude dosť veľká. Celý dej trvá asi 1µs.
Minule som počul odborníka v tejto oblasti a hovoril, že z poznatkov ktoré má tak momentálne je z celého arzenálu asi 1% funkčných hlavíc. Nenašiel som zmienku na internete či by bol odskúšaný nejaký výbuch jadrovej hlavice ktorú na cieľ dopravila balistická raketa.
Celá debata | RSS tejto debaty