Pokračujem v predchádzajúcich blogoch. Dúfam, že mi prepáčite, že nepíšem o politike. Pred vojnou v Nemecku bolo objavené štiepenie uránu. Po objavení kritického množstva, začali Nemeckí vedci zlúčení okolo Heisenberga uvažovať ako by sa dala využiť energia, ktorá sa uvoľní pri lavínovej reťazovej reakcii vo vojenskej oblasti. Uvedomovali si, že môžu vyrobiť […]

Pokračujem v predchádzajúcom blogu o jadrových o využití jadrových síl. Keď dopadne na atóm uránu 235U neutrón s malou energiou, tak ho pohlti a vznikne izotop 236U. Jadro atómu 236U sa rozpadne na 2 jadrá ktoré majú menšiu atómovú hmotnosť a od seba odletia. Pri tom sa uvoľnia aj 2 alebo 3 neutróny s vyššou energiou. Predstavme si, že máme oproti sebe 2 rovnaké […]

Do tejto prepolitizovanej doby chcem napísať blog ktorý je mimo diania okolo nás. Napíšem niečo z histórie fyziky. Jadrá atómov drží pokope tzv. silná jadrová sila. Je taká silná, že dokáže udržať pokope aj protóny medzi ktorými pôsobia veľmi silné elektrostatické odpudivé sily. Jadrová sila pôsobí len na veľmi malé vzdialenosti. Jadrá atómov sú preto veľmi […]

Maďarský fyzik Leo Szilárd v roku 1933 prišiel s myšlienku, že pri bombardovaní jadier nestabilných izotopov neutrónmi, ak by jeden neutrón vyrazil z jadrá 2 neutróny a jeho hmotnostné číslo by sa zmenilo o 1. Vznikol by ľahší izotop a časť energie by sa vyžiarila. Keďže uvoľnené neutróny zasiahnu ďalšie dve jadrá, tým vzniká reťazovú […]

Po objavení neutrónov začali sa robiť pokusy s odstreľovaním prvkov neutrónmi. Pre overenie výsledkov boli vyvinuté metódy merania hmotnosti jadier atómov. Pomocou týchto meraní sa zmerali hmotnosti protónov a neutrónov. Upravilo sa značenie v periodickej tabuľke, kde poradové číslo v skutočnosti je počet protónov v jadre a násobok hmotnosti vodíka pre daný prvok je […]

Už v starom grécku Antický filozof Aristoteles vyslovil domnienku, že všetka hmota okolo nás sa skladá najmenších nedeliteľných častíc, grécky atómos. Začiatkom 19. storočia už pokročila chémia tak, že izolovala niektoré materiály tak, že tie už chemicky ďalej nebolo možné deliť, objavili sa prvky. Anglický chemik John Dalton v roku 1801 publikoval svoju teóriu […]

Pred časom prebehli správy o tom, že sa podarilo udržať plazmu na čínskom tokamaku EAST ktorá mala 170 miliónov °C až po dobu až 1018 s a tomamak JET produkoval výkon plazmy 56 MW za dobu 5 s. Čo je vlastne tokamak sa pokúsim opísať v tomto blogu. Každý vie, že existujú atómové, jadrové reaktory a vodíkové termojadrové bomby. Z jadrového reaktora […]

Trochu neskoro reagujem na článok o elipse, ktorý písal pán Bednár. V jeho blogu je uvedené, že veľkosť obvodu elipsy sa nedá vypočítať. Skutočne je to pravda, skúsim to vysvetliť. Keď uvážime fakt, že π má nekonečne veľa číslic za desatinnou čiarkou tak ani veľkosť kružnice sa presne nedá vypočítať. Najprv vysvetlím niečo o elipse. Elipsa je v podstate […]

V škole sme sa učili, že objem gule je 4/3∙πr3. Tento vzorec sa dá pomerne ľahko odvodiť pomocou integrálov, ale nie každý by tomu rozumel pretože funkcia na integrovanie je pomerne zložitá. Objem gule si môžeme sčasti nahradiť objemom naskladaných valčekov s rovnakou výškou ktoré sa dotýkajú jednou podstavou povrchu gule. Vyzerá to ako pyramída v gule. Čím bude […]

Heisenbergova teória neurčitosti potrebuje trochu predstavivosti. V minulom blogu som písal o pohybe elektrónov v otómovom orbitále. Opísal som ako matematicky vysvetlil de Broglie elektrónový orbitál ako vlnu. Heisenberg popisoval vonkajšie pôsobenie na elektrón. Vychádzal z fotoelektrického javu. Keď fotón vyrazí elektrón z hmoty, tak musí pôsobiť aj na pohybujúci […]