aldebaran.pravda.sme

Pohybom elektrostatickeho naboja sa okolo neho vytvára magnetické pole. Elektrostatické silociary vychádzajú z elektrického náboja tzn, elektrostatické pole má svoje žriedlo. Keďže magnetické pole sa utvára okolo pohybujúceho tzn. že siločiary magnetického poľa sú kolmé na elektrostatické siločiary. Magnetické pole neexistuje samo o sebe je to len vlastnosť elektrického poľa.

Na ďalší výklad musím vysvetliť, čo je parciálna derivácia. Derivácia je pomer diferenciálov podľa vzoru dy/dx. Pri obyčajnej derivácii y je základná hodnota napr. napätie alebo magnetický tok. Ale elektrická intenzita je funkcia napätia a magnetická indukcia je funkcia magnetického toku. Na grafe parciálnej derivácie sa dotyčnica sa dotýka plochy, preto má názov parciálna, ale počíta sa ako obyčajná. Označuje sa ohnutým déčkom.

Pri prechode prúdu cez vodič vzniká okolo neho magnetický tok Φ Pri prerušení obvodu vnikne na kontaktoch opačné napätie, pri väčších prúdoch vzniká na kontaktoch iskrenie. Na kontaktoch vzniká zmena elektrostatická intenzita E, ktorá sa šíri do prostredia. Zmena elektrostatickej intenzity na zmene dráhy je závislá od zmeny magnetickej indukcie B na zmene času. Podľa toho môžeme napísať vzorec

Pohybom elektrického náboja vzniká okolo neho magnetické pole. V určitej vzdialenosti elektrický náboj má svoju elektrickú indukciu D. Keby sme pohybovali elektrickým nábojom okolo magnetky ukázala by vychylku. Nastala zmena elektrickej indukcie, čo vyvolalo zmenu magnetickej indukcie na zmene dráhy pretože elektrický aj magnetický tok sa šíri rovnakou rýchlosťou. Magnetický tok sa šíri do prostredia určitou rýchlosťou. Podľa toho si môžeme odvodiť vzorec pre hodnoty vákua

Keďže zmena indukcie ΔB vytvorí zmenu ΔE a naopak, znamená to, že sa zmeny budú navzájom generovať. Vzorce si musíme upraviť tak, že si vyjadríme ΔB podľa vorca

Vložíme do vzorca pre indukované napätie a vzorec vydelíme Δx dostaneme vzorec

Podobne si vyjadríme ΔE

Z toho dostaneme podobný vzorec

To sú vzorce odvodené dvojnásobnou zmenou, s toho je odvodená druhá derivácia. Druhú deriváciu zápornej funkcie si môžeme predstaviť ako druhú mocninu zápornej zmeny. Z toho vychádza, že druhá mocnina zápornej zmeny je kladná. Z toho vychádzajú vzorce

Elektrické pole je kolmé na magnetické a podľa tých rovníc sa šíria rovnakou rýchlosťou. Môžeme si tieto rovnice rozpísať ako sa budú šíriť elektrické a magnetické pole v priestore. Elektrická intenzita sa šíri na osi y a magnetické indukcia na osí x. Obidve sa šíria na osi z. S toho vychádza vzorec pre elektrickú intenzitu vo vákuu

Podobnú rovnicu dostaneme pre magnetickú indukciu

Vykratenim týchto rovníc dostaneme vzťah

Zo vzorca pre rýchlosť vlny si môžeme odvodiť rovnicu

umocnením tejto rovnice získavame vlnovú rovnicu

Podľa tejto rovnice si môžeme odvodiť môžeme rýchlosť elektromagnetických vĺn.

Z tzchto rovníc si môžeme nakresliť rez elektromagnetickej vlny, kde veľkosť vlny označuje elektrickáá intenzita E a magnetická indukcia B

Magnetická a elektrostatická vlna sa pohybujú súčasne ale sú voči sebe otočené kolmo.